Dementokracia

Pred necelými troma mesiacmi som sa po jedenásťročnom exile vrátil na Slovensko. Moja mama mi často hovorí, že som zanevrel na svoju rodnú zem. Nečítam slovenské knihy za čo sa úprimne hanbím. Nepozerám slovenské správy, pretože sa z nich aj tak nič nedozviem. Nepozerám slovenskú reklamou prešpikovanú televíziu, pretože väčšinu programov hodnotím ako mentálne retardované. Mojim jediným spojením zo slovenskou realitou boli dlhé roky len rozhovory z priateľmi a občasná návšteva. A s času na čas zablúdim na nejakú tú stránku, kde sa zapájam do diskusií pod čiarou.

Keď som pred viac ako dekádou zo Slovenska odchádzal , ešte sa rozprávalo o tom, že musíme počkať kým starú skorumpovanú post-komunistickú garnitúru nahradí nová generácia mladých moderne a demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Teraz sa už na nič nečaká. Tí ktorý odišli a v zahraničí sa im darí majú len veľmi málo chuti a dôvodov nato aby sa do tohto štátu vracali. Tí ktorý ostali sa nechali prehovoriť, že nič nieje možné zmeniť. Slovenskom sa šíri zhubný nádor povrchnosti, bezradnosti ,vyhoretosti a zlobi.

Posledných 6 rokov života som prežil v Španielsku. V krajine, ktorú naše média tak často vykresľujú ako biedny kút európy zo skrachovanou ekonomikou a lenivým obyvateľstvom . Je na tom veľa pravdy, ale aj veľa klamstva. Na rozdiel od nás má za sebou Španielsko 30 rokov prosperity a mnohé rodinné rozpočty sú odolné aj voči dlhým rokom nezamestnanosti. Dôchodcovia sa na uliciach mixujú z mládežou a popíjajú vínko putujúc z jedného prosperujúceho baru do druhého. Aj napriek ťažkej ekonomickej kríze je kvalita života neporovnatelne vyššia oproti tej našej slovenskej.

Nechcem tvrdiť, že Španielsko je raj na zemi, v ktorom sa nič zlé nedeje. Mladé rodiny sa len veľmi ťažko dostávajú k 300.000 eurovým bytom. Dôsledok prasknutej bubliny z nehnuteľnosťami. Miera korupcie a nepostihnuteľnosti novodobých kriminálnych živlov v bielych golieroch je snáď taká istá ako v tom našom slovenskom Kocúrkove. Rast policajného štátu je evidentný a nezastaviteľný, tak ako všade inde vo svete.

Rozdiel je v tom, že Španiely museli byť oklamaný. Dlhé roky verili, že štát ide hore. Verili v prosperitu svojej krajiny. A tak koruptela, zatiaľčo oni sa radovali z nových eskalátorov na ulici, podkopávala samotné základy štátu a ekonomiky. Kradli vo veľkom tam kde to nebolo vidno.

My sme sa okradnuť nechali! Keď v španielsku davy ľudí zabraňujú vstupu exekútorov do bankou zabavovaných bytov u nás média len odrecitujú prázdne čísla o neplatičoch. Keď sa tam ľudia organizujú, plnia ulice a zakládajú občianske fóra u nás všetci len ticho prizerajú.

Miera do akej si Slováci nechajú skákať po hlave už snáď ani nemôže byť zdôvodnená strachom, alebo tou povestnou vyhoretosťou. Stačí sa pozrieť na kvalitu a ceny tovaru, ktoré sú na našich pultoch. To už ľudia stratili všetku sebaúctu, že niekto môže zarábať na takýchto produktoch? Pre to aby sa niektoré veci zmenili, predsa nemusíme ani pohnúť prstom. Treba veci skôr nerobiť ako robiť.

Keby nikto nekupoval párky, ktoré sa pri varení nafúknu do trojnásobnej hrúbky, džúsy z 12% obsahom ovocia v koncentráte a maslo, ktoré stojí dva a pol eura, tak by ich nikto nemohol predávať a musel by hľadať cestu ako zarobiť na kvalitných a cenovo dostupných produktoch.

Keby nikto neakceptoval prácu za 2 eurá na hodinu, tak by ju nikto nemohol ponúkať. Miera do akej si slováci myslia, že za žiadnych okolností nemôžu nič zmeniť proste hraničí zo zdravým rozumom. Všetko je proste “tak” a inak nebude. Sebemenšia zmena k lepšiemu je rojčenie a nedosiahnuteľná utópia.

Nečudo! Až na výnimky typu časopisu Týždeň, či programu Štefana Hríba Pod lampou sú slovenské média absolutne prázdnou škrupinkou. Nejedná sa ani tak o to , že sú prehnaňe pravicové, alebo ľavicové. Také alebo onaké. Sú proste úplne prázde. Posluhujú len tomu, kto je v súčastnosti pri moci a to najčastejšie tým, že nepovedia vôbec nič. Priemerný Slovák, ktorý nečíta a nesleduje zahraničné média sa vlastne nič dozvedieť ani nemôže. Napríklad priemerný Francúz, Nemec, alebo Angličan má oveľa lepší prehľad o udalostiach v Ukrajine ako my Slováci. A pritom sa jedná o nášho najväčšieho suseda. Nemôže si spraviť vlastný názor a už vôbec nie správny. Jediným zdrojom kvalitných informácií sú snáď už len knihy, čiže luxus ktorý si málokto môže dovoliť.

V čase kedy sa podkopáva demokracia na globálnej úrovni a s taktikami nadnárodných spoločností, ktoré ako sa zdá chcú ovládnuť všetky oblasti našich životov do mieri akej žiadna diktatúra nebola schopná, už ťažko bojujú aj také národy ako škandinávci, či Nemci, Francúzi alebo Angličania, je to naozaj nebezpečná zmeska. My Slováci a ako sa zdá aj naši bratia Češi, sme sa stali najochotnejšou obeťou globálneho kapitalismu.

Ako teda proti tomu všetkému bojovať? Keď som sa v máji roku 2012 zúčastňoval na protestoch v rámci hnutia 15M v Španielsku uvedomil som si jednú vec. Všeobecné protesty nikam nevedú! Aj keď sa španielske námestia na skoro 2 mesiace premenili na malé revolučné mestečká vládna garnitúra ich prakticky odignorovala.

V konečnom dôsledku sa rozložili sami. V neprítomnosti polície ich ovládli kriminálne živli, ktorým sa nikto neodvážil postaviť na odpor. V skutočnosti si myslím, že všetky takéto protesty dávajú štátnej garnitúre len karty do rúk a možnosť ešte pritvrdiť. Ďalšie nezmyselné nariadenia. Ďalšie obmedzenia demokracie. Ďalšie finančné prostriedky pre ťažkoodencov. Musíme si uvedomiť, že koruptela proti ktorej bojujeme je nesmierne inteligentná a každý nesprávny krok sa obráti proti nám.

Uvediem príklad, ktorý znázorní ako to všetko funguje. Pamätáte si na šialené kravy?

Niektorý konšpiračný teoretici si myslia, že za všetkým je nejaký šialene dokonalý plán.

Za všetkým vidia Ilumninati, Slobodomurárov a Reptiliáncov prezlečených za Elvisa Presleyho.

V skutočnosti sú korporácie len zločineckým gangom z nesmiernou inteligenciou a bez chrbtovej kosti. Mäsový priemysel je spoločne z farmaceutickým jedným z najprosperujúcejších a tak si proste dlhé roky hrali do karát. V skutočnosti sa samozrejme jedná o tých istých ľudí. Dlhé roky dopovali chudinky kravičky antibiotikami, tak aby nepodochli s tých sračiek, ktorími ich kŕmia a aby boli schopné znášať nielen neľudské, ale aj “nezvieracie” podmienky v ktorých sú chované. (Naviac antibiotikami dopované zvieratá majú väčší objem svalovej hmoty ako tie v prirodzenom chove.) Tak dlho až jeden z nespočených vírusov, ktorími trpia zmutoval do formy odolnej voči farmakám, ktorý vyvolal túto svetovú epidémiu. Po tom čo sa tieto skutočnosti dostali na svetlo sa malo stať asi toto: Média a investigatívne skupiny občanov (o polícii a štátnych orgánoch nehovoriac) mali začať vyšetrovať konkrétne prípady. Ktoré mäsokombináty tak robili? Ktoré spoločnosti dodávali lieky? Ktoré správne orgány a konkrétny ľudia schválili takéto praktiky. Mali začať padať hlavy! Konkrétne skorumpované štátne organizácie v resp. ich úradníci,veterinári atď.. Ľudia mali odignorovať produkty spoločností usvedčených z takýchto praktík a tie mali naviac zaplatiť miliónové indemnizácie a liečebné náklady postihnutým chorobou.

Čo sa stalo v skutočnosti? Farmapriemysel použil svoju moc nad masovo-komunikačnými prostriedkami a paniku z choroby ešte nafúkol. Za prvé to časom, až bublina spľasla, pomohlo vytvoriť dojem, že sa vlastne nič nestalo. Ale hlavne to pomohlo vytvoriť všeobecnú paniku a donútiť svetové vlády, aby z naších daňových peňazí nakúpili úplne nepotrebné vakcíny v hodnote miliárd dolárov. Zatiaľčo mäsový priemysel získal miliardové odškodné za porážku nakazených zvierat. Taktiež z našich daňových peňazí. Win-Win, alebo každý víťazí.

Teda ak ste skorumpovaný štátny úradník, alebo akcionár v jednom z nadnárodných koncernov.

A to je vážený náš chlieb každodenný a to čo nás dostalo do tejto situácie. Nieje to žiadna konšpirácia. Je to proste vertikálna integrácia. Nekvalitné potraviny nielenže sa ľahšie dopestujú, ale nedostatok výživných látok nás naviac donúti kupovať si všelijaké výživové doplnky extra. Vysoká cena masla, bankových poplatkov, energií atď. nielen prinesie okamžité zisky, ale zároveň nás dostane na dlažbu, tak aby sme boli neustále bez centu a aby sme museli akceptovať prácu za 2 eurá na hodinu. Nadnárodné koncerny reagujú na konkrétne situácie a reagujú veľmi inteligente. Pašujú svoje myšlienky do zákonov a nariadení tisícmi možných spôsobov.

Uplácajú. Vyhrážajú sa. Vraždia. Stoja za tvorbou našich zákonov, ale sami sa nimi nemusia riadiť. Z polície platenej z našich daní si tak spravili žoldákov, ktorý slúžia ich cieľom.

Vo veľkej miere sme si teda túto situáciu zavinili sami. Svojou nečinnosťou, nesprávnymi rozhodnutiami, ale hlavne naším neoblomným presvedčením, že už vlastne nemôžeme nič zmeniť.

Zloba, zločin, mocichtivosť a sebectvo tu s nami boli už od začiatku čias. Je to naša ignorancia a malomyselnosť, ktorá im dovoľuje prekvitať v tak nevídanej miere.